Adaptaciu vnímame ako dôležitý komplexný proces v predprimárnej výchove a vzdelávaní. Jeho v našej materskej škole vychádza z dlhoročných skúseností z rôznych uhlov pohľadu.  

Každé dieťa píše svoj vlastný príbeh

Každé dieťa má iné vývinové predpoklady, inak prišlo na svet, iné zažilo a vyrastá v špecifickom rodinnom prostredí. Vzhľadom na tieto odlišné vnútorné predpoklady a podmienky sa každé dieťa vyvíja svojím vlastným individuálnym tempom. Medzi deťmi sú prirodzené rozdiely v dosiahnutej rozvojovej úrovni – a to je úplne v poriadku.

Niektoré dieťa ráno vyskočí plné energie a s nadšením sa vrhá do nových zážitkov, iné sa prebúdza pomaly a potrebuje opatrný štart. Niektoré sa zadaptuje za pár dní, iné potrebuje týždne. Vaše dieťa nie je „ten chlapček, ktorý vôbec neplače“. Porovnávanie detí medzi sebou je nielen neefektívne, ale aj škodlivé.

 

Rodičia, vychovávatelia. Vaše emócie sú skutočné a platné

Milí rodičia, chceme vám v prvom rade vyjadriť obrovské pochopenie. Odlúčenie od dieťaťa a jeho odovzdanie do rúk „cudzích“ ľudí je veľkou zaťažkávacou skúškou aj pre dospelého človeka. Je prirodzené a možno neuveríte, ale aj veľmi ľudské, že cítite obavy, stiesnenosť, smútok či dokonca vinu. Prechádzate obrovskou zmenou životnej role.

Detský nervový systém je však neurobiologicky napojený na ten váš. Deti sú neuveriteľne vnímavé a dokážu zrkadliť vaše emócie. Ak dieťa pri lúčení cíti vašu neistotu a úzkosť, podvedome môže vyhodnotiť prostredie ako nebezpečné a bude sa vás držať ešte pevnejšie. Najväčším darom, ktorý môžete dieťaťu dať, je váš vlastný vnútorný pokoj a viera, že to zvládne. 

 

 

 

Osamostatňovanie je proces spojený so sebauvedomovaním, ktorý sa nedeje preto, aby ste svoje dieťa raz stratili a odtrhli od seba! Ale preto, aby ste s ním mohli mať vzťah. Bez postupného osamostatňovania sa (trvá to až do do dospelosti)  vzniká závislosť a nie zdravý vzťah. Vy ste jeho bezpečným prístavom, z ktorého vypláva a kam sa aj vracia.

Budujeme trojuholník dôvery

Rovnako dôležité je priniesť pochopenie aj pre prácu pani učiteliek. Adaptácia je mimoriadne zložitý proces pre dieťa, rodiča, ale aj pre samotného učiteľa. Učiteľka v triede nečaká s chladným zámerom dieťa od vás odtrhnúť. Naopak, jej cieľom je stať sa pre vaše dieťatko novou „bezpečnou vzťahovou osobou“ – akýmsi prechodným bezpečným prístavom, kým preňho opäť prídete (bližšie v blogu o neviditeľnej práci učiteľa). 

Úspešná adaptácia stojí na pomyselnom „trojuholníku dôvery“ medzi dieťaťom, rodičom a školou. Učiteľky robia náročnú, vysoko emocionálnu prácu, pri ktorej regulujú nielen svoje pocity, ale aj emócie desiatok detí naraz. Ak rodič dôveruje učiteľke a vyjadrí jej podporu, dieťa to okamžite vycíti. Spoločný, jednotný postup dospelých je tou najpevnejšou kotvou, akú môže dieťa v čase zmien dostať.

Zdravá adaptácia: “Prejavy, ktoré sú v poriadku”

Často sa rodičia pýtajú: „Keď moje dieťa tak veľmi plače, znamená to, že adaptácia zlyháva?“ Odpoveď znie: Nie.

Plač a hnev sú prirodzenými nástrojmi detského mozgu, ako regulovať stres a vyrovnať sa s novou situáciou. Zdravá adaptácia môže zahŕňať širokú škálu prejavov, ktoré sú úplne v poriadku a časom zmiznú:

1. Slzy pri rannom lúčení: Krátky, intenzívny plač v šatni je úplne prirodzený. Dôležité je, že po vašom odchode sa dieťa s pomocou učiteľky dokáže upokojiť, zaujať hračkou alebo sa zapojiť do diania.
2. Emocionálny regres doma: Dieťa, ktoré už bolo doma samostatné, zrazu vyžaduje viac vašej pozornosti, chce sa opäť nosiť na rukách, rozpráva detskejším jazykom, alebo odmieta robiť veci, ktoré predtým zvládalo samo. Tento regres môže byť normálnym prejavom novej záťaže nervového systému dieťaťa, ktoré hľadá uistenie v bezpečnom domácom prostredí.
3. Popoludňajší vzdor a hnev: Po príchode domov sa dieťa môže hádzať o zem, kričať alebo plakať pre “banality”. V škôlke sa totiž celý deň usilovne snažilo držať nových pravidiel a kontrolovať svoje impulzy. Doma, vo vašej bezpečnej prítomnosti, uvoľní nahromadené napätie. Potrebuje vašu chápavú náruč a zrkadlenie emócií.
4. Dočasné zmeny v spánku či chuti do jedla: Súvisia s obrovským množstvom nových zmyslových a sociálnych podnetov.

Kedy dieťa ešte nie je zrelé? Tenká, ale dôležitá hranica

Hoci väčšina detí počiatočné ťažkosti s pomocou trpezlivého prístupu zvládne, existuje tenká hranica, kedy prejavy dieťaťa nehovoria o „bežnej adaptácii“, ale o tom, že dieťa na vstup do kolektívu ešte nedozrelo.

Varovné signály, ktoré môžu ukazovať na nezrelosť:

• Pretrvávajúci, nezvládnuteľný stres: Plač dieťaťa trvá celé hodiny, dieťa sa nedá utíšiť pani učiteľkou ani obľúbenou hračkou a upadá do strnulého apatického sedenia (schovávanie sa, strnulé nehybné sedenie, klopenie zraku a úplné odmietanie kontaktu).
• Návrat k pomočovaniu (enuréza): Ak sa dieťa, ktoré už spoľahlivo chodilo na nočník, začne opäť intenzívne pocikávať počas dňa aj noci a trvá to už dlho.
• Výrazná psychosomatická chorobnosť: Dieťa je neustále choré, len čo sa vylieči, po jednom dni v škôlke opäť ochorie. Častá chorobnosť môže byť priamym dôsledkom oslabenej imunity spôsobenej chronickým, dlhodobým stresom.
• Extrémne narušenie spánku a nočné desy: Nočný plač, budenie sa s krikom a panický strach z rána, ktorý dieťa paralyzuje už večer pred zaspávaním.
• Úplné odmietanie jedla a pitia: Dieťa počas celého pobytu v škôlke odmietne vziať do úst čo i len kvapku vody či sústo jedla.

Čo robiť, ak zistíme, že dieťa nie je zrelé?

Ak spoločne s pani učiteľkami dospejete k názoru, že dieťa ešte naozaj nie je pripravené, nie je to zlyhanie. Vina nie je na strane dieťaťa, rodiča a ani škôlky. Jednoducho dieťa v tejto chvíli potrebuje niečo iné. A možno aj rodičia. Rešpektujme vývinové potreby detí.

V takomto prípade je najcitlivejším riešením prerušiť dochádzku do materskej školy na určitý čas (napríklad na pol roka až rok). 

 

Vychovávajme deti s láskou, rešpektujme ich jedinečné tempo a pamätajme, že niekedy je tým najväčším prejavom sily a lásky rozhodnutie dať dieťaťu alebo sebe ešte trochu času. Naše skúsenosti ukazujú, že po prerušenej dochádzke, keď dieťa prirodzene dozrie, prebehne nový nástup do škôlky v úplne novom nasadení.

 

Niekedy proces adaptácie vyžaduje malú zmenu či posun v nás, dospelých. Ak cítite, že niečo nefunguje a chceli by ste to viac spoznať alebo zmeniť, radi budeme pri tom — aj vďaka partnerstvu s poradcami zo Školy empatie Košice vám vieme poskytnúť potrebnú usmerňujúcu podporu.

 

Marta Blaško

Projekt podporila Nadácia Volkswagen Slovakia vďaka dvom percentám z daní.